home price-tag envelop calendar search cross lock menu

Sexymamas - matky s leskem

Sexymamas logo

Zápisky

Motivuj nás svojou premenou – Linda

Zápisky

Nemohla som si vybrať ako prvú nikoho iného ako práve Lindu. Keď som sa o nej dozvedela, je to už niečo vyše dvoch rokov, s myšlienkou na ňu som prežívala neskutočne mučivé výčitky svedomia s každým hryzom do horalky či chrumkavého chlebíka. Jej úžasná premena ma mátala na každom kroku a jej výzva: „Keď som to dokázala ja, zvládne to každá z vás“ ma lámala dňom i nocou až dovtedy, kým som sa na to neodhodlala aj ja: Dať sa do boja s vlastným telom a zažiť ten ňou sľubovaný úžasný pocit spokojnosti samej so sebou.

Linda pochádza z Bratislavy. Momentálne žije už tretí rok v Nemecku, kam odišla s rodinou plniť si sny o lepšom živote a hlavne s odhodlaním svojim deťom poskytnúť lepšie vyhliadky do budúcnosti. Linda je hrdou mamičkou dvoch krásnych dcér Laury 7 rokov a Stelly 5 rokov.

Nemusíte sa s ňou stretnúť a jej výnimočná energia a dobrosrdečná povaha vás osloví už len z jej pár viet. To, že sa so svojim víťazstvom nechváli, ale ho posúva ďalej iba preto, aby ním motivovala ostatných, hovorí samo za seba. Hoci to nemusí robiť, vždy si ochotne nájde čas a povzbudí. Poradí každému, kto si je sebou neistý, neodhodlaný alebo klasicky len lenivý, ale kdesi tam vo vnútri veľmi chce, len nevie ako začať. Linda je veľmi otvorený človek a nemá problém prezradiť aj svoje najhlbšie komplexy. A práve to je na nej najviac obdivuhodné – to, že sa do nich nezamotala, ale ich dokázala prekonať a poraziť.

Jej premena začala, keď mala mladšia dcéra pol roka a do roka a pol bola z nej kočka ako lusk. Z váhy 86 kg sa dostala, pri výške 174 cm, na ideálnych 59 kg. Určite to nebola prechádzka ružovou záhradou a každému by malo byť jasné, že takéto zázraky sa nedejú len tak, šmahom čarovného prútika. Je za tým veľký kus odhodlania, odriekania, driny a potu. Hoci ona sama s odstupom času tvrdí, že sa jej nezdá, žeby to bolo až také ťažké.

cierna

 

Najviac ma samozrejme zaujíma tvoja motivácia. Čo ťa tak nakoplo, že si sa rozhodla zdolať tých neuveriteľných 27 kilogramov?

„Povedala som si, že do kelu však ja mám doma takého pekného muža, za chvíľu si nájde nejakú peknú mladú štíhlu kočku a ja budem doma opustená s dvoma deťmi plakať do vankúša. Ale nielen preto, bolo to aj o mne, o mojej nespokojnosti samej so sebou, sama som sa necítila dobre vo svojom tele. A kedže som aj ja len obyčajná žena, ktorá sa chce páčiť samej sebe a aj okoliu, nemohla som to nechať  len tak.“

Myslím, že takýto dôvod by mohla mať nejedna z nás a priznám sa, že presne toto isté bol aj môj prípad.

Linda mi bola veľkou inšpiráciou ale najmä preto, že u nej nešlo len o to zhodiť kilečká nabraté počas tehotenstiev. Keď sa na ňu niekto pozrie teraz, neveril by, že v súčasnosti vyzerá stokrát lepšie ako keď mala sladkých šestnásť či sedemnásť.

„Mne vždy váha strašne kolísala. Na strednej som mala 85 kíl, potom po maturite som schudla na 68 a potom som otehotnela. Čiže raz tak a raz inak. A to som počas prvého tehotenstva pribrala 30 kíl a v druhom 20! Keď som išla rodiť, váha ukazovala 91, teda hrôza a strach. Normálne nechápem, ako som sa mohla tak „vyžrať“.

S váhou teda bojovala v podstate vždy.

„Už od puberty som skúšala všetky možné diéty a aj keď som možno za týždeň zhodila hladovkou dve kilečká, tak na ďalší týždeň som mala tri naspäť. Takže klasika jojo efekt ako sa patrí. A o nekončiacich komplexoch a depresiách ani nehovorím.“

Chcelo to asi len správne načasovanie alebo silný impulz z vnútra či zvonku, alebo tak nejako všetko dokopy a Linda začala svoj posledný boj o vytúžený krajší vzhľad práve počas materskej dovolenky. Jasné, treba mať na to aj pevnú vôľu.

„Tú som predtým teda rozhodne nemala“, tvrdí Linda „ moja mama by vedela o tom rozprávať, ako som každý pondelok začínala novú diétu“, zaspomínala si so smiechom. „No nakoniec som sa tak nejako správne naštvala a išlo to. Najprv to začalo tak, že mi vždy deti zjedli polovicu môjho jedla, takže či som chcela alebo nie, obmedzila som svoje porcie o polovicu. A keďže môj muž je športovec, časom ma dokopal aj do cvičenia a samozrejme pomáhal mi a motivoval ma. Jasné, netrvalo to mesiac alebo dva, všetko šlo tak postupne a pomaly. Povedala by som, že išlo skôr o zmenu životného štýlu, a nie o nejakú dalšiu stopäťdesiatu diétu. V podstate dodržiavam tieto tri pravidlá: Polovičné porcie, nedojedať po deťoch a žiadny chlieb, pečivo ani nič podobné, všetko sa nahrádza zeleninou. Jem tri hlavné jedlá denne, medzi tým ovocie a zeleninu. Snažím sa dokonca dodržiavať presný čas jedenia. A v neposlednom rade pijem veľmi veľa vody. Jem skoro všetko, takže to nie je žiadne obmedzovanie, všetko je chutné, zdravé, nemusím si variť osobitne pre seba a osobitne pre rodinku, pretože to jedia všetci doma.„

bazenova

 

Polovičné porcie, to si teda neviem predstaviť, veď budem potom strašne hladná, napadlo by práve asi každú z nás.

„To je len otázka času a zvyku. Ja som si to tiež predtým nevedela predstaviť. A teraz si zas neviem predstaviť, že by som mala zjesť všetko to, čo som jedla predtým. Treba veľmi silno chcieť a priznať si hlavne pravdu. Ja sa priznávam, že som sa fakt prejedala. Najprv som si to nepripúšťala, ale teraz keď si tak dozadu spomeniem, čo všetko som bola schopná zjesť a hlavne večer, haha. Samozrejme, na začiatku som cítila hlad, ale to je len o zvyku, chvíľu to trvá, ale potom si už telo zvykne na menši prísun a hlad necítiš.“

 

A čo sladkosti? Znamená to, že mám navždy zabudnúť na tú nekonečnú báseň v ústach po kúsku čokolády?

„Ja by som sladké teda vylúčiť nedokázala. Vždy aspoň niečo malinké čokoládové musím mať, je to moja droga. Ale vždy si dám tak maximálne do pätnástej hodiny, ale ozaj niečo malé. Lebo ako sa poznám a odolávala by som celý deň, tak by som o desiatej večer zhltla naraz tri Milka čokolády, a to by bolo predsa horšie, no nie?“

 

Dobre, takže si sa naučila stravovať s mierou, povedzme a čo cvičenie? Bez toho to zrejme nešlo.

„Samozrejme, cvičím dva až trikrát týždenne a cvičím doma, lebo posilňovňa nie je nič pre mňa. Cvičím klasika drepy, kliky, brušáky na fitlopte alebo Insanity. No a  hlavne beh! A to sa musím priznať, že beh som vždy nenávidela. Ale tak som si na to zvykla, že napríklad v zime mi to hrozne chýba. Môj manžel mi poradil, že behom sa najlepšie chudne. A ja to môžem jednoznačne len potvrdiť, je to super. Tak som si to časom obľúbila, že chodím už aj sama. Najprv som chodila s kamarátkou, čo je výborné, keď môže ísť niekto s tebou. Ťahá ťa to dopredu. Keď kamarátka otehotnela, začala som chodiť s manželom a teraz si už dokážem vychutnávať beh aj sama. A to by som ešte pred piatimi rokmi povedala, že ja v živote behať nebudem a sama už vôbec, haha, no a je to tu. Ale nebehávam nejako extra veľa, je to cca 35 minút, okolo 6km. Začínala som na dvoch kilometroch, proste úplná padavka. Ale každý predsa nejako začínal, no nie?“

 

Dokopať sa do cvičenia má problém väčšina z nás, teda podľa mňa.

„Priznávam, aj ja som bola hrozný lenivec na cvičenie. Ale ak niečo človek chce, musí pre to niečo urobiť. Takže buď začať makať alebo vyzerať, ako nechcem. Treba si veriť a ísť do toho s presvedčením. Stále si v hlave predstavovať ako budeš vyzerať keď budeš mať o pätnásť kíl menej a nevzdať to -je to úžasný pocit.“

bazen nova

V čase, keď si pracovala na svojej premene, si bola na materskej dovolenke. Ako sa ti podarilo zladiť povinnosti okolo domácnosti a detí a nájsť si čas na seba, na beh, na cvičenie?

„V tomto mi veľmi pomohol manžel, vždy si zobral deti keď som išla behať, alebo ich zabavil keď som cvičila doma. A samozrejme moja mamina tiež povarovala, keď bolo treba. Dnes je ale veľa možností ako športovať aj s deťmi. Často vidím mamičky s kočíkmi na kolieskových korčuliach, napríklad. Vždy je lepšie ísť s dieťaťom aspoň na dlhú prechádzku ako sedieť doma na zadku. Dnes sú naše dievčatá už celkom veľké a rešpektujú moju hodinku telocviku v obývačke. A dokonca sa niekedy pridajú ku mne, čo je dosť zábava. Sledovať malé deti ako vedľa vás makajú na Insanity. Samozrejme je to u nich maximálne dvojminútová záležitosť a odídu sa radšej hrať s Barbie.“

 

Rok a pol je relatívne dlhá doba. Iste si bola z času na čas netrpezlivá a mapovala si svoje výsledky aspoň raz týždenne, občas tlačila čas. Mám pravdu? Alebo len hovorím sama o sebe?

„Priznám sa, že už si nepamätám ako rýchlo išli kilá dolu. Nevážila som sa často. Možno raz za mesiac, a to som len „čumela“. Ale nie je dôležité pozerať na úbytok kíl, dôležitejšie je pozerať na centimetre. Treba sa zmerať a časom porovnávať rozdiely. Ja si takto kontrolujem centimetre aj teraz, raz do mesiaca.“

 

Asi najkrajšie je keď už vidieť výsledky. Ako si sa zvykla odmeňovať?

„Keď som schudla, začala som milovať šaty a nakupovanie. Je to úžasný pocit, keď prídeš do obchodu a môžeš si vyskúšať všetko, čo sa ti páči. Predtým som prišla do obchodu a nenavliekla som na seba nič a to boli iné depky. Takže tento pocit je na nezaplatenie. Naozaj nikdy by som nepovedala, že po dvoch deťoch budem vyzerať a cítiť sa lepšie ako keď som mala sedemnásť.“

cervena

A čo manžel, ten je iste na teba veľmi pyšný… Ako reagovalo na tvoju premenu tvoje okolie?

„Manželovi sa snáď páčim. Určite je na mňa pyšný, veď často mi hovorí akú má doma krásnu manželku. A moje okolie? Reakcie boli rôzne. Skutoční priatelia ma povzbudovali, chválili a priali mi to. Tí druhí sa pohoršovali ako vyzerám podľa nich nezdravo a hovorili, aby som s tým prestala. Žiaľ, nie každý vám úspech praje. Ja si ale myslím, že to najdôležitejšie je môj pocit a moja spokojnosť.“

 

Ako dlho sa držíš na súčasnej váhe? Často vo svojich odpovediach používaš prítomný čas. Znamená to, že tvoje pravidlá v stravovaní a rozvrh cvičenia sú už tak povediac navždy?

„Je to už niečo vyše troch rokov ak dobre počítam. A samozrejme, stále jedávam len polovicu porcie. Už som si na to zvykla, takže si automaticky nakladám menšie porcie. Moja svokra by vedela o tom rozprávať svoje. Poznáte predsa mamy a svokry, nie plný tanier ale plný hrniec by vám najradšej naložili. Ale už si na mňa aj ona zvykla. Myslím si, že ak by som sa vrátila znovu k tomu kvantu, čo som jedla predtým, tak som rovnaká behom pol roka. Od puberty som mala váhu veľmi kolísavú, takže som presne z tých žien, ktoré musia naozaj zmeniť nielen stravovanie, ale aj myslenie. Osvojiť si tento zdravý životný štýl a brať ho ako samozrejmosť. A keď ma prepadne slabá chvíľa, stačí ak vytiahnem zo zásuvky nejakú svoju starú fotku.“

 

V tvojich odpovediach je myslím dosť posolstiev, ale na záver mi nedá neopýtať sa ťa, čo pre teba znamená byť sexy mamou, ktorou podľa mňa jednoznačne si? 

„Je to určite dobrý pocit zo seba, že ak naozaj niečo chcete a túžite po tom, tak dokážete všetko. Nie je nad zdravo sebavedomú ženu, nemusí byť krásna ako modelka na titulke, ani bohatá ako strýko Držgroš :-), stačí len vnútorný pokoj a pýcha na seba samú. A bude vám to vidieť na tvári aj na duši.“

IMG_2850r

Linda je naozaj skutočná sexy mama a je úžasným príkladom toho, ako sa dá čas na materskej dovolenke využiť aj na splnenie svojho sna. U niekoho je to štúdium, u niekoho koníčky a niekto dokáže to, čo ona. Zabojovať a prekonať samú seba, aby tak dosiahla niečo, po čom túžila tak veľmi dlho. Cítiť sa šťastná a spokojná vo svojom vlastnom tele. Ale myslím si, že nielen to je výsledkom jej snaženia. Zmena nenastala len zvonku, ale aj zvnútra. Takýto úspech si ponesie v sebe už navždy. Má plné právo byť na seba hrdá. A to nielen na to ako vyzerá, ale aj na to aký láskavý a milý človek je.

 

No neviem ako vy, ale ja keď to tu tak teraz po sebe čítam, cítim, žeby som si mala po sviatkoch zase vstúpiť do svedomia a dať sa do pôvodnej formy.

A čo vy, motivovala vás Linda svojou premenou?

plazova

 

Anka

 

 

 

 

 

 

Share Button

Další podobné příspěvky